Zahoď binge eating za hlavu! (rady a tipy ako prestať s prejedaním.....motivace)
Ahojte!
Blog už pekne dlho zíva prázdnotou, ale hodlám to napraviť (teda aspoň momentálna chuť je taká :-P)... Každopádne poviem Vám dva hlavné dôvody, prečo som tak dlho nič nenapísala:
1. Blog som chcela venovať PPP = poruche príjmu potravy, konkrétne záchvatovitému prejedaniu. Chcela som dokázať sebe, že sa z toho sama dostanem a zároveň byť inšpiráciou pre „podobné prípady“ ako ja....lenže, čo sa stalo? Napísala som články na blog v období kedy som bola na tom relatívne dobre = 3 mesiace som sa neprejedla a mala som pocit, že už je to za mnou. V tomto období som napísala článok aj s Peťkou, ktorá bola inšpiráciou nie len pre mňa ale aj pre mnohé z Vás (odkaz na článok - http://www.blogbyp.cz/2016/07/uz-se-jidla-nebojime.html#more ). Cítila som sa slobodná a silná, už som nebola otrok jedla a počítania kalórii. V krátkej dobe som zmenila prácu, pričom pri nástupe do práce sme mali teambulding. Bola to celovíkendová akcia na hoteli s kolegami, ale čo samozrejme k takým akciám patrí? Áno, mega mega mega veľa žrádla, alkohol, zmrzlina, hotelové raňajky, no a skrátka cítila som sa ako liečený alkoholik, ktorý sa po dlhšej pauze znova napije. Nešlo o to, že som si niečo dopriala, pretože stále si myslím, že jediná cesta z kruhu prejedania je JESŤ VŠETKO BEZ VÝNIMKY V ROZUMNEJ MIERE. Problém bol práve v tom množstve! Sobota prebehla ešte relatívne OK – raňajky, na obed trojchodové menu s malým dezertom, večera grilovanie a nejaké to vínko. Ustála som to, ale na druhý deň ráno som bola kompletne rozhodená a nervózna a vzdala som to už pri raňajkách. Celý deň bol v znamení prejedania a pokračovalo to 5 !!!!!! týždňov... 5 týždňov, za ktorých som pribrala 11kg! A cítila som sa ako najväčšia špina a ohava! Nemohla som sa na seba ani pozrieť do zrkadla, nedokázala som sa usmiať a hlavne nevedela som s tým prestať. Logicky, som nechcela ani písať na blog a pokaziť svoje „hrdinstvo“.
2. Druhý hlavný dôvod bol, že som sa pripravovala na rigorózne konanie = takmer žiadny voľný čas. Učenie ma ale nepriamo zachránilo...
To, čo sa stalo teda už viete, ale to ako som na tom teraz Vám ešte len poviem.... Po tých dlhých dňoch prejedania, kedy som sa videla ako obrovské spotené prasa a nenarvala som sa ani do legín!!!, ktoré som mala, som bola fakt totálne zúfalá. Každý prežraný deň mi to robil ťažšie a ťažšie, pretože určitá časť mňa sa všetkého toho jedla nechcela vzdať. Taktiež každým dňom som bola tučnejšia = viac deprimovaná a depresiu som predsa len ďalej zajedala a zajedala.
Uspokojuje to, ale nerieši to žiadny problém, nepomôže
Vám to v absolútne ničom!
Podstatné je, že ja som vedela, že to nechcem,
chce to iba určitá pudová časť v mojej hlave, a keďže som už poznala
cestu a raz som to už dokázala, bola som odhodlaná do boja... Od prvej
chvíle môj priateľ stál pri mne = bolo mu jedno že funím, že som rozkydlá ako
teľa a že plačem aspoň 100X za deň, stále bol pri mne. A to verte
tomu, že som revala často!!! Zo začiatku sa mi slzy tlačili do očí po každom
jedle, pretože po každom jedle prišlo to nutkanie pokračovať! Vôbec som sa
necítila uspokojená a stále ma prenasledovali šialené chute. Na začiatku
je však dôležité byť na seba prísnejší.
Mne sa najviac osvedčila táto cesta:
Prvé dni po prejedení sa obmedziť. Nie v množstve
jedla, ale v zložení jedla. Chcem tým povedať, že je lepšie vyhnúť sa všetkým
potravinám, ktoré by Vás mohli dráždiť. Všetko, čo sa Vám spojí s výčitkami
alebo prejedaním na čas odložte. Ideálne je stravovať sa pravidelne 4-5x denne
a čo najviac clean. Povedala by som, že stačí max 3 týždne vydržať a verte
mi, že uvidíte rozdiel!!! Chute sa ukľudnia a nutkanie prejedať sa začína
slabnúť. Prvých 10 dní je naozaj veľmi náročných, pretože pociťujete fakt absťáky (samozrejme týka sa to dlhšieho obdobia prejedania, nie
prejedenie na jednej rodinnej oslave).
- Musíte urobiť všetko preto, aby ste sa tým hlasom v hlave nepoddali. Musíte túto prvú fázu za každú cenu vydržať!!!
- Nájdite si bútľavú vŕbu = niekoho, kto vás vždy vypočuje a bude sa snažiť Vás pochopiť (týmto milionkrát ďakujem mojej Janičke!, ktorá mi snáď zachránila dušu a pomohla mi tak, že sa to nedá splatiť za celý život)
 |
| Súčasť našej terapie s Janičkou! pretože spolu sa to lépe táhne! |
- nebuďte pri jedle samy, je lepšie naobedovať sa s rodinou alebo s kamoškou, proste byť v spoločnosti, bude Vám trápne sa pred druhými napchávať.
- vždy si pripravte aktivitu, ktorú budete po jedle robiť. To znamená okamžite sa zamestnajte, aby ste prišli na iné myšlienky.
- šport – hýbte sa, robte niečo, čo Vás baví a nie lenže sa zbavíte hnusných myšlienok, ale spravíte aj niečo pre svoje telo.
- Plus moja osobná rada, s ktorou sa asi mnohí vo fitness svete nebudú stotožňovať je, ak počítate kalórie tak s tým okamžite prestaňte! Ak sa trápiš PPP tak by malo byť pre teba prioritné sa z toho dostať a nie mať sixpack na bruchu.
- mne osobne pomohlo aj eliminovať pobyt na sociálnych sieťach ako je instagram, snap a rôzne fitness skupiny na facebooku = neporovnávať sa s druhými.
 |
| Priberieš z jedného donutu 100 kg??? NIE! všetko je o rovnováhe a načasovaní, donutercz vysoko odporúčam... |
 |
| Moj naj naj naaaaaaj oblubenejší koláčik je strúhaný tvarohový...a rada si doprajem a to hlavne ráno. |
 |
| alebo si po obede občas dám 2 bombóny = počúvaj svoje telo! |
Bol to ale dlhý boj a stále sa
musím snažiť, pretože viem, že kedykoľvek sa to môže vrátiť, ale spravím všetko
preto, aby sa to už nikdy nestalo.
Momentálne som sa neprejedla asi 125 dní. Robím
si čiarky do kalendára a aj tým sa vlastne motivujem. Prešla som dlhú
cestu, nie len čo sa týka tela, ale hlavne psychiky!
Uveríte mi keď Vám poviem,
že nutkanie sa prejesť som mala naposledy na Vianoce? Myslím to úplne vážne a na
Vianoce to bolo samozrejme preto, že toho jedla okolo bolo všade mrte, ale
napriek tomu som odolala tej chuti sa prežrať (nie nebola som na vode a kuracom
cez sviatky :-D, mala som koláče z každého druhu, mala som tortu, mala som
vínko a tak nejak všetko čo si dopriali aj ostatní). Boli to moje prvé Vianoce
bez prežeru po 3 rokoch takže som na seba dosť hrdá, aby bolo jasné :-D. Stále si musíte uvedomiť, že je to len myšlienka v hlave! Len hlúpa myšlienka a tá vás neprinúti otvoriť chladničku a napchať sa. Len my samy rozhodujeme o realizácii myšlienok!Momentálne sa cítim naozaj dobre,
mám pocit, že je to minulosť, ale stále ostávam v strehu. Viem, že slovo
cheat sa stalo pre mňa totálne TABU, viem, že sa nikdy nesmiem obmedzovať,
viem, že sa mám vysrať na všetky jedálničky diéty a kravinky...Nemyslite si, že teraz mám dokonalú postavu. To vôbec nie, paradoxne som asi tam kde som pred 2 a pol rokmi začala blbnúť s dietami, ale teraz sa snažím na svoje telo pozerať inak. Chcem si ho viac vážiť a poprípade pracovať na zlepšení toho čo sa dá a prestať sa trápiť tým, čo sa nedá zmeniť.
Ďalšou zmenou, resp. pokrokom vpred bolo, že som prestala fixovať jedlo na pohyb. To vám musím vysvetliť. Pred tým vždy keď som si dala niečo „junk“ alebo niečo naviac musela som to ísť vypotiť. V decembri som sa však začala pripravovať na skúšku a vážne som do toho chcela dať všetko. Z tohto dôvodu som prestala chodiť cvičiť. Celých 5 týždňov som do fitka ani nepáchla a jediný pohyb som mala v prací alebo potom doma presun z obývačky na wcko :-D. Pravdu povediac zo začiatku som mala výčitky jesť a dokonca som mala skôr nutkanie sa prejesť, pretože som mala pocit, že všetko pokazím. Lenže v hlave som si stanovila jasnú prioritu, tá priorita bola skúška! Povedala som si Verča kašli na to, musíš sa sústrediť cvičiť budeš môcť ešte celý život. Snažila som sa všepiť si túto myšlienku hlboko do hlavy a sústrediť sa na svoj cieľ. Vedela som, že keď sa znova prejem všetko pôjde stranou a na skúšku sa nepripravím = nesmiem to urobiť! Takto som sa učila každý deň po práci, ako hovorím niečo cez mesiac a postupne som si uvedomila, že to že zrovna nedrepujem vo fitku mi nebráni dať si čokoľvek, na čo mám chuť. Práve naopak, môžete jesť úplne všetko, čo chcete a kedy chcete, len sa dajte do pohody, pretože všetko je vo vašej hlave! Iba vy samy si určujete, čo je dobré a čo je zlé, čo je veľa a čo je málo. Žiadne kalorické tabuľky a jedálničky vám nepovedia koľko toho vaše telo potrebuje a koľko chce! Keď budete bojovať proti sebe nebudete žiť šťastný a vyrovnaný život. Robte iba to, čo vás naplňuje vnútornou pohodou. Cvičte preto, že Vás to baví, nie preto, že to robia všetci ostatní, jedzte to, čo vám chutí, nie preto, že ste videli niekoho na instagrame, že má v tanieri niečo iné. Čím viac budete poslúchať svoje telo, tým viac budete spokojný samy so sebou. Čím viac budete spokojný samy so sebou, tým viac budete šťastní.
Nie je to predsa lepšie byť stastní s dvoma kg navyše ako chudý a vidieť svoj život iba v číslach, obmedzeniach a vyčítať si každé sústo?
Ja si myslím, že rozhodne je! a predsa nepoteší Vás užiť si dobre jedlo a ešte v spoločnosti dobrých ľudí???
 |
| Môj priateľ má mega radosť z každej zjedenej sušienky, čokolády bez výčitiek a oveľa radšej je, keď si môžeme ísť spolu sadnúť na pizzu ako keby mal doma vychudnutú urevanú Verču, ktorá si musí jesť len jedlo z krabičky.... |
Najhoršie, čo môžete urobiť je "odkladať chute". Keď máte na niečo chuť tak si to v rozumnej miere dajte, pretože mlsná Vás potom skôr či neskôr doženie a v oveľa silnejšej forme...tak jedze pite a žite :-P tu a teraz
papa Verča
0 komentárov:
Okomentovat