o srpna 06, 2016

my way of eating :)

srpna 06, 2016 2 Comments Edit

Po dvoch mesiacoch je ideálna doba zhodnotiť cestu, ktorú som si vybrala 😘. Intuitive eating = listen to your body, som zmienila už viackrát, ale teraz by som vám rada posunula moju vlastnú skúsenosť 😉.

Deň, kedy som začala bojovať so svojou hlavou = kedy som zmazala z mobilu kalorické tabuľky a kuchynskú váhu strčila do najspodnejšej zásuvky, nemám presne zaznačený v kalendári, ale bolo to niekedy v marci. Mala som už dosť prejedania a následného obmedzovania, počítania kalórii, vyhýbania sa akejkoľvek návšteve reštaurácie a podobne. Sama seba som sa snažila presvedčiť, že po toľkých mesiacoch na diétách a jedálničkoch už musím logicky vedieť, ktorá potravina je zdravá, mať prehľad o tom, čo je zdrojom bielkovín, kvalitných sacharidov a zdravých tukov. Postupne som si uvedomila, že nie len že mám základný prehľad a veľmi dobrý odhad množstva, ale moje informácie o potravinách sú viac než uspokojivé 😂, a presne toto je základný predpoklad pre intuitive eating. Začala som teda experimentovať a začiatky neboli jednoduché. Skôr to boli najskôr obdobia, kedy som jedla 5 dní bez binge a následné sa prejedla, 3 dni ok 2 dni zlé, týždeň ok jeden deň blbé. ...a takto sa to striedalo zhruba 3 mesiace...snažila som sa počúvať svoje telo, ale ono bolo chúďatko sprvoti veľmi zmätené. Mala som chuť takmer stále na pečivo, vyprážané a sladké jedlá. V tomto období mi veľmi pomohli videá od Josie Mai, ktorá hovorila o tom, že keď človek začne s intuitiveeatingom chvíľu trvá kým sa ustália chute, kým si telo vytvorí opäť režim hladu a trávenia, kým si telo uvedomí, že uz nie je dôvoď na prehnané chute a ukladanie do zásoby, pretože už mu nič nechcete odopierať. Na začiatku teda nemôžete ani očakávať, že váha pôjde rapídne dolu! A vaším cieľom by ani nemalo byt chudnutie, ale mali by ste to brať ako terapiu !!! No a presne s týmto som do toho šla...

Dni kedy som sa neprejedla postupne pribúdali. Verím tomu, že keby som ktorýkoľvek deň vtedy zadala do tabuliek mala by som hlavu v caichu 😂, ale presne to som si zakázala robiť. Taktiež som sa nechcela ani často vážiť (max tak 1x za týždeň). Jedálniček bol na začiatku plný bieleho pečiva, dosť som pridala na ovocí a sacharidových prílohách....kobliha a zmrzlina boli takmer obdeň. Moja hlava nebola z toho nadšená a jasné že po každom jedle kričala, že som to skazila, že sa cpem somarinami, nech sa prejem, že to je jedno...ale ja som sa snažila tieto myšlienky čo najviac ignorovať a zamestnať myseľ po každom jedle niečím iným. Dni, keď som dokázala prekonať výčitky a nepočúvať svoj chorý mozoček, skončili bez prejedenia, na druhej strane dni, kedy som nasledovala svoje myšlienky a poddala sa im dopadli prejedaním. Nebolo to ideálne, ale napriek tomu množstvo jedla, ktoré som zjedla v takýchto záchvatoch bolo podstatne menšie, ako v predchádzajúcich prežeroch aj frekvencia záchvatov bola čoraz nižšia. Cca po dvoch mesiacoch experimentovania sa moje chute začali mierniť. Už som nemala takú intenzívnu chuť na pečivo a koblihy hneď po prebudení, a taktiež som nemala potrebu jest tak často. Jedlá som postupne začala obmieňať za zdravšie varianty. Miesto sladkosti pribudla proteínová tyčinka, miesto bielej bagety na raňajky sa vrátil na scénu mugcake, miesto 4ks ovocia mi zase stačil 1 až 2ks a tak nejak som cítila, že príjem a porcie sa dostavajú do normálu.

Ďalší posun nastal, keď som si uvedomila (opäť na základe experimentov na sebe, pretože LEN TVOJE TELO VIE CO POTREBUJE A ČO MU ROBÍ DOBRE), že mi ráno najviac vyhovuje kombinácia tuk -bielkovina a sachry radšej na obed a večeru a keď som si upravila počet jedál počas dňa z 5 (pretože tak to všetci robia a asi tak sa to ma) na 3 (pretože tak to vyhovuje mne). Myslím, že to bol ten moment, keď som si našla ten svoj balance a začala som sa cítiť spokojne. Približne raz za tri dni som si prihodila kúsok čokolády, nejakú sušienku, raw tyčinku a cez víkend som si vždy dala zmrzlinu alebo pečivo naviac...dokonca aj pizzu keď bola chuť....

..od tejto chvíle sa začalo meniť niečo v mojej hlave! Nutkanie sa prejesť bolo deň za dňom slabšie a chuť na hlúposti taktiež...ostali však ešte výčitky po niektorých potravinách s tým rozdielom,že som sa snažila ich neanalyzovať a rozhodne si nepripúšťať, že som niečo pokazila kvôli keksíku naviac 😉...a tak som si vytvorila SVOJ režim a išla vlastnou cestou. Ťažké boli a sú pre mňa len momenty, keď si pripustím do hlavy názor niekoho iného viac, ako by bolo potrebné. Teda, prečítam si niekde na webe, že ten tvrdí, že pečivo je zlo, ten že bez sledovania makier nedosiahneš nič a priberieš jak svíň...že trikrát denne jest nemôžeš, pretože to je príšerne málo a spomaľuješ si metabolizmus a bla bla....od marca bolo miliooooon chvíľ, kedy som sa zastavila a spýtala som sa sama seba, prečo to robím? V hlave som mala strach, že všetko robím špatne..nejem toho veľa alebo málo? Nemala by som skúsiť ten jedálniček?....prisahám, že som pochybovala mnohokrát, ale zaťala som sa! Rozhodla som sa, že sa budem riadiť svojím telom a nemôžem sa na to vykašľať po pár dňoch! Cítim sa predsa lepšie a to je najdôležitejšie...deň za dňom sa míňal a prednedávnom som si v kalendári zakrúžkovala 50 dní bez prejedenia ☺☺☺☺☺... viete akú mám z toho radosť??? Som ma seba hrdá a cítim sa v svojom tele o 300% lepšie a hlavne som za tých 50 dni nedržala žiadnu diétu! ...clean eating tiež nebol môj najlepší priateľ 😂

Ale žiaľ ako to býva, striedajú sa aj u mňa rôzne obdobia...sú dni, kedy to ide ľahšie a dni, kedy sa musím presviedčať, že to čo robím má nejaký zmysel. Cele toto obdobie som si hovorila, že to nerobím za účelom chudnutia, ale čo si budeme hovoriť...v kútiku duše som stále dúfala, že to, čo som nabrala prejedaním pôjde preč...a ono to nešlo...nešlo to 4 týždne a nešlo to 6 týždňov vôbec! a tak Verča začala mať zase mierne depky a červíka v hlave....preto vám chcem teraz povedať o mojej týždňovej kríze, a tak možno niekomu pomôcť, aby podobnej chybe predišiel...

Ako som už písala, od začiatku nového režimu som sa vážila 1x za týždeň....týždne šli jeden za druhým, no a zmena sa nekonala, tak mi proste jedného dňa praskli nervy...tréningy vo fitku boli na nič, pretože som si vravela, že cvičím zbytočne, keďže nevidím žiadne výsledky. Dokonca som mala niekedy pocit, že vládzem menej ako pred tým (ale skutočná príčina bola v tom, že som to fitka chodila nadutá negatívna a s nechuťou)...Zhruba po 7. týždňoch som sa mierne naštvala a opäť som sa rozhodla obmedziť sladké a podvedome som znížila aj príjem sacharidov ako takých...bola som rozhodená a opäť zbytočne v strese, a teda jasné, že váha sa dole aj tak nepohla...po 2 týždňoch sa znova vrátili tie šialene chute, čo som mala v marci a to ma dosť znepokojilo. Mala som príšernú náladu, bola som dosť unavená a pri cvičení ufunená a znudená. Chvíľami som mala pocut, že to nezvládnem a proste sa prejem, že iná možnosť ani nie je. Vravela som, že všetko je na kel, že je to nespravodlivé jak si niekto dáva mekáč takmer denne (áno mam také kamaratky) a vyzerá úplne luxusne! Ako je možné, že sa prudím vo fitku ako blázon a niekto doma knedlí so sexi nohami vyloženými na gauči?...taká tá klasická kríza z režimu no :-D....trvalo to celý týždeň a ja som sa deň čo deň budila podráždená a znechutená, teda :-D mala som akurát tak chuť na čokoládu, koblihy, burger a najlepšie všetko naraz....

Sama som si ani neuvedomila akú hlúposť som zase spravila a nad všetkým som sa zamyslela až potom, čo sa ma priateľ spýtal kedy som mala naposledy niečo sladké...hmmmmm cca pred dvomi týždňami? (nehovoriac o tom, že dva dni som si dala asi polovičné množstvo prílohy k obedu :-P). a jejej...snažila som sa ukľudniť a zamyslela som sa nad tým, že najhoršie zo všetkého by bolo, keby sa kolotoč prejedania vrátil...bolo by to miliónkrát horšie ako nejaké dva smiešne kg navyše a hneď mi bolo jasné čo musím urobiť...telo si pýta cukor musí dostať cukor :-D...boli sme s kamarátkov na zákusoček v secret of raw <3 (a btw narvala som tam rovno celé degu menu :-D)

secret of raw Rumunská Praha...kto nebol musííííííííííte tam ííísť to je nebo

popritom sme kecali a kávičkovi, takže žiadne výčitky a chute potom sa nekonali J. Na druhý deň som pekne zdvihla sachry na zaužívané množstvo a dala si hecky sušienku po obidku a znova bolo spokojné nie len brucho, ale aj hlava J...dnes ráno som aj po relatívne krátkom spánku cítila opäť príval energie (ktorý som využila na školení juuuuuumpiiiiiiiing v pardubiciaaach) a čuduj sa svete!!! dnešné každotýždenné váženie dopadlo tak, že po 50 dňoch sa to troooošičku pohlo J.... spravilo mi to radosť nebudem klamať, aj keď chcem naďalej tvrdiť, že chudnutie teraz nie je moja priorita. Taktiež je to však jasný dôkaz, že teličko sa vám odmení radšej keď budete na neho dobrý J. Rada na záver teda znie...listen to your body J (ale tak naozajstne :-P), neokrajujte sa o to, čo máte rady, aj keď vám ostatný budú tvrdiť, že to nerobíte dobre...verte len sebe...

justfightyourlife

my way of eating :)

Share this:

CONVERSATION

2 komentárov: