o června 17, 2016

Jedlo = sluha alebo nepriateľ?

června 17, 2016 4 Comments Edit

Pár keckov na úvod

Zamýšľali ste sa už niekedy nad zmyslom života? Nad príčinou svojej existencie? Nad budúcnosťou? Myslím si, že filozofovanie je tak trošku súčasťou života každého z nás, resp. že každý má občas hĺbavé obdobie. Moja hlava však bola zamestnaná podobnými otázkami posledné dni takmer neustále (rozhodne teda viac ako by som chcela). Súviselo to s tým, že ma niečo trápilo resp. že mi čosi bralo rozumný a optimisticky pohľad na život, ktorý bol mojou prirodzenou súčasťou. ...vysvetlím vám všetko polopate...hoci je to veľmi osobné a zahanbujúce L

Denne mám v hlave otázku prečo práve ja? Prečo musím mať v hlave ten obrovský hluk a zmätok? Prečo sa stále motám v začarovanom kruhu? Dokážem sa toho jedného dňa úplne zbaviť? Budem schopná opäť žiť spontánne a slobomyselne ako milióny ľudí okolo mňa? Je na čase aby som sa dostala priamo k tomu čo mi odoberá energiu a fakt ma brutálne frustruje už takmer dva roky!!! Tadááá a je to PPP = porucha príjmu potravy, konkrétne ZP = záchvatovité prejedanie (anglicky Binge eating). Nič o čom by sa hovorilo príjemne a jednoducho...

Strašiak v mojej „debni“

Poznáte niekoho v svojom okolí kto má PPP? Že nie? Tak to ste šťastný človek...a možno poznáte, ale ani to netušíte. Od vtedy čo som sa stala „členom posádky“ (nedobrovoľne L) mám pocit, že každá tretia baba, s ktorou prídem do kontaktu má (alebo mala) s jedlom nejaký problém a úprimne sa nestíham čudovať. Bodaj by to tak nebolo, veď každá ženská sa snaží o dokonalosť a niekedy to skončí skrátka extrémom. Nezaujatý človek si povie, že PPP je nafúknutá bublina. Prečo riešiť také kraviny, prečo robiť tragédiu z jedla? Kto to nezažil asi nikdy nepochopí, ale verte mi tragédia to byť môže! Čo taká závislosť na jedle? Hm, alkoholik sa vylieči abstinovaním...ale jedlo je všade a navyše ho k životu potrebujeme, takže zbaviť sa tejto závislosti rozhodne easy nebude...

V mojom prípade sa teda zmienim viac o ZP, o ktorom sa stále veľmi nehovorí (teda aspoň v našich kruhoch). Osobne som sa dostala naozaj k minimálnemu množstvu článkov (slovenských, českých) na danú problematiku, ktoré by ma či už povzbudili, alebo by mi dokázali, že fakt nie som cvok! Potrebovala som to najmä vo chvíľach, keď som sa cítila sama, so svojou hlavou vo vymyslenej bubline. Naozaj by ma mnohokrát potešilo nájsť rady a príbehy konkrétnych ľudí, ktorí si niečím podobným prešli alebo prechádzajú. Nezabúdajte však na to, že druhý vám môže ukázať len smer, ale na cestu sa musíte vydať sami !

Tak hoďme reč o zachvatovitom prejedaní (ZP)!

Toľkokrát som počula:

...je to len v tvojej hlave...

...tak to nejedz keď máš z toho potom výčitky...

... poriadne sa najedz a nebudeš mat chuť na somariny...

...nič si nezakazuj, daj si všetko s rozumom...daj si len KÚSOK :-D

...nemysli len na jedlo...nezameriavaj sa stále na to...

...prejedanie? veď aj ja som sa včera prejedla! ...

...vôbec na to nevyzeráš!...to si fakt všetko zjedla? Neverím!

Ale aj... veď toľko cvičíš a vyzeráš stále rovnako...

Skrátka, ľahko sa niečo hovorí, ale úprimne, pre niekoho kto má ZP sú rady: ako daj si kúsok, resp. nemysli na jedlo a podobne žvásty dosť na nič! Jeden z najodpornejších paradoxov je, že podobné rady som kedysi rozdávala aj ja (ale to som ešte nič netušila). Tak ako to vlastne je? Nechcem vás presycovať knižnými definíciami, ale rozhodne sa radšej podelím so svojimi skúsenosťami poprípade poskytnem informácie, ktoré sa na mňa za prejedaciu dobu už chcene-nechcene nalepili.

Môj binge story

Je dôležité rozlíšiť klasické prejedenie, ktoré zažije snáď každý (rodinné oslavy alebo bežná návšteva tetky/ babky) od ZP. V jednom prežere totiž zjem toho kľudne 10X viac ako normálny človek za celý deň. Množstvo jedla, ktoré som do seba schopná narvať zodpovedá mojej celotýždennej strave. Jem oveľa rýchlejšie ako je bežné (jedlo takmer vôbec neprežúvam, nevnímam jeho chuť, neriešim kombinácie = v pohode žerem chleba s májkou a marhuľovým džemom a zapijem grankom OMG), jem aj keď vôbec nemám hlad, dokonca aj keď mi je už zle. Nevnímam okolie, pretože jediné čo ma zaujíma je ako sa dostať k jedlu (ideálne k sladkostiam a k sladkému pečivu :-/). Priznávam, že som v tomto stave ochotná zjesť aj niečo, čo tak celkom nie je moje (a následne to dokúpiť).Jem v podstate až kým sa nevládzem pohnúť a žiaľ až toto ma dokáže zastaviť! Počas Binge sa väčšinou s jedlom skrývam (teda pre okolie sa zdá byť všetko v poriadku)...Fakt v podstate vypnem mozog kým sa prejedám, žiaľ je miliónkrát horší pocit keď prežer skončí!!! Po BINGE totiž prichádzajú depky jak sviň!!! Zhnusenie, hanba, výčitky, v hlave milión otázok...prečo som to zase urobila, prečo som taký slaboch? Bolesť žalúdka a kŕče sú samozrejmosť. Pritom vždy to začína rovnako, a teda príde na mňa nejaká úzkosť, stress resp. len tak chuť, nuda = dám si kúsok „zakázanej potraviny“, pričom sa v hlave ozve provokatívny hlas: „SI NEMOŽNÁ A CELÝ DEŇ SI POKAZILA UŽ JE TO JEDNO“....a potom sa napchávam až do večera s tým, že veď no a čo, jeden deň ma nezabije a začínam odznova OD ZAJTRA...to ako sa cítim na druhý deň neviem snáď ani dostatočne popísať! Telo totálne zaliate vodou !!! (akože 1g sachrov viaže 4g vody!), spuchnutá tvár, mastná pleť, bolesti brucha niekedy behačky na wcko, príšerné nadúvanie a nehovorím o psychike, pretože tá je totálne v háji....Skrátka nie je to dobre k ničomu!!!

Takto to trvalo dlho, bez toho aby som si uvedomovala, že robím stále tie iste chyby a že sa stále vraciam na to iste miesto. Tak a je to vonku. Nech je to akokoľvek trápne a hlúpe (a verte mi, že sa za to veľmi hanbím) chcela som to proste napísať. Viete prečo? Pretože sa v tom môže vidieť ktokoľvek z vás a úprimne dúfam, že si po prečítaní týchto riadkov uvedomí čo len jediná osôbka, že to takto ďalej nejde a že v tom rozhodne nie je sama J.

Sedím tu v úplne tichej izbe a píšem tento „článok“, pričom si úplne jasne spomínam ako to u mňa cele začalo...Po skončení vysokej školy som sa presťahovala do Prahy (moje vysnívané mesto :-P) a osamostatnila som saJ. Nový byt, nová práca (nový mega stres :-D), noví ľudia, nový priateľ ....fuuu všetkého veľa, všetko skvelé a dokonalé...až kým neprišla tá myšlienka.....MUSÍM SCHUDNÚŤ!..... ZP môže byť vyvolané rôznymi faktormi, ale za number one!!!! Sú považované práve DIETY (hladovanie, obmedzovanie, nadmerný výdaj a nedostatočný príjem). Dietarčenie teda budem ľutovať asi forever, pretože ja som fakt nikdy tučná nebola (váha pri 175 cm stabilne od strednej 65 kg, pričom jedálniček som neriešila...vážne verte mi :-D pizza every Friday a 3 rožky s maslom a marmeládou na raňajky denná rutina no a?, na prednáške 300g macovia z lidla :-P). Neviem už spresniť zrod „DIETA myšlienky“ :-P, ale nebolo to úplne tak z mojej hlavy. Vždy som mala nízke sebavedomie a bola som ľahko ovplyvniteľná, a keď sa okolo mňa v novom prostredí riešila len zdravá strava a cvičenie, ani netuším ako a bola som v tom... Najskôr sladkosti nie, mastné nie, pečivo nie....neskôr už ani sacharidové prílohy nie, ovocie nie a k tomu cvíčo 5-6x týždenne. Režim som vydržala 3 mesiace a váha šla na 61 kg. Mimochodom ja som sa stále necítila hubene ani spokojne (čo iné sa dalo čakať). No a potom to prišlo DEŇ D = prvý prežer....strávila som víkend s kamarátkami z výšky a domov som si odnášala výslužku (asi 3O luxusných domácich zákuskov). Pamätám si ako som v buse smerom do Bratislavy tú krabicu otvorila, že si teda dám jeden koláčik....a boooooooooooom za pár sekúnd bola vo mne celá krabica....a za tým ešte kačka a lokše, 4 jablká, kešu v čokoláde, pečivo kofola...a doma ešte sklenica nutelly (ktorá BTW bola spolubývajúcej)...to čo je OMG? Pýtala som sa samej seba keď som sa zastavila „vďaka“ nenormálnej bolesti brucha a krku...Cítila som sa príšerné ale aj zmätene a jasne že na druhý deň som neotáľa a pustila sa do ďalšej diéty ooooou jeeeeeeee. Tentokrát Neera detox :-D....Poznáte??? To akože fičíte 7 dní na vode s citrónom, javorovým sirupom a kajenskym korením :-D OMG CELÉ ZLE...WHYYYYY....váha šla dole na rekordných 57 kg, ale zrejme vám nemusím vysvetľovať čo nasledovalo po tom týždni. Áno! Ďalší prežer, ale tentokrát ešte dlhší a väčší...na ďalší deň zase hladovka a viac kardia, veď čo sa budem šetriť, ta ne? ! :-D....a tralala takto to šlo doooookola pričom intervaly medzi prežermi sa skracovali a diéty sa stále menili...raz to bola keto diéta pak jedálniček od hentoho, pak kalorické tabuľky a bla bla...z blata do kaluže...

Ako tu sedím, píšem a znova si čítam svoje riadky, sama vidím ten nezmysel v konaní...jasne doplo mi to...nie som slepá. Zhruba po trištvrte roku mi zaplo, že obmedzovanie a diéty asi nebudú tá správna cesta. Pravda je však taká, že síce som vedela čo robiť nemám, stále som to robila, pretože som sa nedokázala vzdať myšlienky, že potrebujem schudnúť....Miliónkrát som si povedala, že začínam od znova a že sa už nikdy neprejem, ale ono to vždy zase prišlo. Som však presvedčená, že som konečne na správnej ceste!!!! Práve terazJ, a preto som sa rozhodla napísať tieto riadky, aby som ukázala tu cestu aj ostatným eaterom J...Verím tomu, že prejedanie nemusí byť navždy súčasťou môjho života. Verím tomu, že s tým dokážem bojovať a zvíťaziť a fakt vidím za sebou mnohé pokroky.

Čo odporúčam ja

Odpoveď na to ako skončiť s prejedaním je taká jednoduchá a pritom sakra ťažko realizovateľná. Je to sebaláska a sebaprijatie.

1. Jasné na začiatku je podstatné uvedomiť si, že máš problém a musíš mať predvedčenie o tom, že s tým chceš niečo naozaj robiť.

2. Jedna z prvých vecí, ktoré je nutné spraviť je VYKAŠLAŤ SA NA CHUDNUTIE A VŠETKY DIÉTY. Teraz musí byt na prvom mieste zdravie. Prisahám, že sa cítim miliónkrát lepšie od vtedy, čo som si zmazala z telefónu kalorické tabuľky a vyhodila kuchynskú váhu (aj keď teda uznávam, že s vyhodením pomohol priateľ :-D, ja som sa jej nechcela vzdať a fakt som si nevedela predstaviť ako budem jest bez toho, aby som mala prehľad o množstvách a makrách).

3. Ďalšia overená rada....ŽIADNE CHEATDAYS ANI CHEATMEALS kote :-P ...toto fakt nie, veď to je ako dovolený prežer :-D. Je dôležité nájsť správny balance (veeeeeľmi doporučujem blogerku a youtuberku Josie Mai, ktorá tiež prekonala binge eating a dostala sa z toho vďaka intuitiveeating = papá úplne všetko ale s mierou!), a teda dať si aj niečo „hriešne“, (nič nie je zlé, zlé je len množstvo) ak máš pocit, že to potrebuješ (pretože proste miluješ čokoládu, zmrzlinu a cheesecakes ako ja :-P). Skús sa stravovať dajme tomu 80:20, teda 80% sú zdravé potraviny a 20% napríklad nejaká tyčinka-sušenka-popcorn v kine alebo koláč s boyfrendom...proste niečo, veď sme ľudia ne?

4. Doporučujem jedlo, z ktorého ťa strašia v hlave výčitky, alebo po ktorom máš nutkanie sa prejesť, si dať radšej V SPOLOČNOSTI, pretože predsa len pred ľuďmi je to hlúpe sa napchávať...a ideálne po zkonzumovaní takéhoto food sa ZAMESTNAJ A VENUJ SA INÝM VECIAM AKO JEDLU.

5. Čo mi ďalej neskutočné pomohlo J ...môj priateľ!!! Fakt sa oplatí niekomu sa so všetkým zdôveriť. Síce je tu riziko, že na vás bude koukať ako na blázna, ale verte mi, že ten pocit potom je tak neskutočne oslobodzujúci, že to stojí za to. Proste ROZPRÁVAJ ROZPRÁVAJ ROZPRÁVAJ. V ideálnom prípade skús svojej „bútľavej vŕbe“ zavolať alebo napísať aj vtedy keď príde na teba nutkanie sa prejedať. Nedokážem v tejto chvíli ani povedať koľkokrát som vďaka komunikácii s niekým kto ma povzbudil dokázala poslať záchvat prežeru do kytek J.

6. Rozhodne je nápomocná akákoľvek činnosť, ktorá vás ZAMESTNÁ. Cvičenie, kreslenie, spev, prechádzka alebo nakupovanie handier...skrátka čokoľvek čo sa netyká žrádla.

7. Nikdy NEHLADUJ, ale naopak jedz dostatok jedla radsej 4-5x denne. Musim povedať, kvôli ZP som tak nejak stratila prehľad o tom, aká porcia je pre mňa vlastne normálna. V tomto mi pomohli dve veci: po prvé v spoločnosti resp. na dovolenke s inými ľuďmi som jedla presne to, čo ostatní a po druhé proste dám niekomu tanier a poviem nech mi naberie porciu J (jasné je vhodne dať tento task niekomu bez PPP :-P)

8. Nakoniec ( no rozhodne to nepovažujem za najmenej dôležiteJ) by som rada ešte zmienila jednu knihu, ktorá mi veľmi pomohla = BRAIN OVER BINGE (o tej určite ešte neskôr napíšem samostatný článoček). Každému kto sa trápi ZP radím čítnuť knihu všetkými desiatimi ;-) . Mne osobne fakt otvorila oči a konečne som si všetko v hlave usporiadala.

Viem, že som sa šialene rozpísala :-D a dokázala by som písať ešte hodiny, ale radšej ďalšie myšlienky doplním priebežne, ak teda bude vôbec niekto schopný moju slohovku dočítať :-D...Na záver chcem len povedať, že nie som žiadny hrdina a nepovažujem sa ani náhodou za vyliečenú, ale verím, že bude už len lepšie. Momentálne sa na svoje telo dívam trošku inak a jedlo nehrotím, nemyslím na to, že musím zhodiť a nemučím sa cvičením 6x týždenne. Nebudem klamať musím bojovať sama so sebou, ale život máme len jeden tak sa snažme žiť tak, aby sme to nemuseli ľutovať...a snáď tento blog bude dokumentovať správnu cestu za lepším JA J tak poďte do toho so mnou....ak by ste mali nejaké otázky šup s nimi <3

justfightyourlife

Jedlo = sluha alebo nepriateľ?

Share this:

CONVERSATION

4 komentárov: